Mojich TOP 10 zaujímavostí

Raz som tak premýšľala, čo všetko som v živote zažila, kde som bola, čo ma prekvapilo, kde som čo "dala". A tak mi napadlo dať dokopy článok o mojich Top naj zážitkoch, rekordoch a podobne..

  1. Najdlhší voľný pád – absolvovala som zoskok z lietadla, z najväčšej výšky, ako sa u nás dá skočiť (4 km) a absolvovala najdlhší voľný pád – niečo vyše minúty. A bol to skvelý zážitok (zážitok mi kazí len fakt, že lietadlo, z ktorého som skákala, o tri mesiace na to havarovalo, a neprežilo niekoľko ľudí).

    Zoskok padákom, Slovakia

  2. Najdlhšia túra – moja najdlhšia túra bola na Trolltungu v Nórsku – skalu s akoby vyplazeným jazykom, nad kilometrovou priepasťou. Cesta bola dlhá 22 km, a išla som ju 11 hodín. Ja som to takmer nezvládla, ale moja čivava sa tvárila, že o nič nejde. Nechápem
  3. Najstrašidelnejšia priepasť – áno, aj v tomto drží rekord Nórsko. Skala Kjerag je zasadená medzi dve skaly, a opäť v takmer kilometrovej výške. Musíte sa na ňu dostať cez asi 30 cm úzku a šmykľavú lávku.. Hneď vedľa skaly je tiež koniec útesu a strašidelný pohľad dole, pri ktorom sa určite poser…te, teda aspoň ja som sa skoro. Ten zážitok za to stojí, choďte!
  4. Najvzdialenejšia krajina od Slovenska, akú som navštívila: Moja najdlhšia cesta (let) bola na Hawaj, išlo sa 2 hodiny autobusom do Viedne, 2 hodiny letu do Paríža, 10 hodín letu do Vancouveru, 6 hodín čakania na ďalší let, 6.30 hodín letu od Maui. A priletíte zničený tak, že dva dni spíte 🙂
  5. Najkrajšie potápanie: najkrajšie potápanie pre mňa bolo potápanie s mantami obrovskými – rybami, ktoré majú rozpätie „krídel“ aj sedem metrov. V ten deň boli búrlivé vlny, ale mne pod vodou to až tak nevadilo, ale manžel, ktorý sa snažil šnorchlovať, celú cestu prevracal. Takže niekedy je lepšie pod vodou, ako nad ňou alebo na nej.
  6. Najdlhšia cesta autom: aj tu drží rekord (zatiaľ) Nórsko. Keď sme tam prvýkrát išli z autom, ani nám nenapadlo, ako je krajina ďaleko. Kamarát vravel, poďte, ráno vyrazíme, večer sme v Rostocku a nalodíme sa do Nórska a je. Nezdalo sa nám to také hrozné. Ale.. nepovedal, že to, že sme v Nórsku, ešte nič neznamená. Ďalší celý deň a celú noc sme ešte išli cez celé dlhočizné Nórsko k miestu, kde sme boli ubytovaní (ďalších cca 1200 km po cestách, kde je maximálne osemdesiatka a všetci ju dodržiavajú). Takže suma sumárum sa išlo jeden deň, jednu noc (6 hodín sme mohli spať na trajekte), potom znovu celý deň, celú noc a na ďalšie doobedie sme dorazili do cieľa. Odvtedy sme už nikdy nešli túto cestu naraz, ale vždy sme si oddýchli v noci v nejakom kempe, alebo zaradili do programu nejakú túru. Cesta sa síce od dva dni predĺžila, ale nepresedeli sme 55 hodín vkuse v aute.
  7. Najväčšie prekvapenie: Najviac ma prekvapilo, ako sa za posledné roky obsypali pláže plastovými odpadkami. Napríklad na Bali som bývala v hoteli vedľa letiska, ktorý mal nádherný areál.. Ale keď som išla k moru, nedalo sa v ňom kúpať, lebo som hneď mala na hlave igelitku a na nohách ďalšie tri, plus kelímok od jogurtu ako bonus vo vlasoch. Videla som tam rieku, kde rybári chytali ryby doslova medzi plastovými fľašami. Destinácia je to krásna, a aj fotogenická, ale všade je plno áut, motoriek a plastov. A nielen tam, ale aj v iných destináciách. Toto ma prekvapilo a mrzí ma to.
  8. Najvyššie miesto: na najvyššie položenom mieste som sa ocitla v Peru, a to vo výške 5100 m.n.m. Osobne som výšku až tak necítila, len ma bolela hlava, trochu sa mi všetko točilo a fučala som. Avšak mojej polovičke sa dýchalo veľmi zle, pľúca sa mu zalievali vodou a šesťdňový pobyt vo výškach nad 3500 m.n.m. ťažko zvládal. Ak preto plánujete výstup na nejaký končiar, je potrebné brať do úvahy aj fakt, či by ste nemohli chytiť výškovú nemoc a pripraviť sa na to.. Už od 3000 m.n.m. sa môžu objaviť prvé problémy.

    Peru, v pozadí kopce s výškou nad 5000 m.n.m

    9. Najlepší športový výkon: Neholdujem nejako extra žiadnemu športu. Často sa mi skôr stáva, že cvičím nárazovo a potom mám problémy s kĺbami. Ale ubehla som niekoľko farebných behov (cca 5 km), viem dobre plávať, lyžovať, korčuľovať, kedysi som tancovala spoločenské tance. Trikrát som sa zúčastnila Tvrďáka (beh na 5 km s prekážkami ako blato, voda, šplhanie, rúčkovanie na hrazde a pod..) Môj najväčší športový výkon však bol triatlon: 1,5 km plávanie, 20 km bicyklovanie a 5 km beh. Už po plávaní som si myslela, že umriem (bolo to v roku, keď mi diagnostikovali astmu), potom mi stratili bicykel v depe (kvôli tomu som stratila 10 minút a skončila posledná), ale odjazdila som aj tých 20 km. No pri záverečnom 5 km behu som si myslela, že ho naisto nedám. Ale kamarátka ma prehovorila, že to odbehne so mnou. A tak som to odkrivkala, kráčala a miestami aj bežala a zvládla to!  Kamarátka, ktorá na triatlon trénovala rok (ja ani deň), skončila 20 minút predo mnou, takže som nebola až také strašné drevo!

    10. Najstudenšie miesto: Najľadovejšie ubytovanie bolo v kaňone Colca a na jazere Titicaca v Peru, pretože domáci, u ktorých sme bývali, nepoznajú kúrenie. Vonku bola zamrznutá voda a v izbách sa nekúrilo, radiátory či podlahové kúrenie bol pojem neznámy. „Ak vám bude zima, donesieme vám viac diek,“ ubezpečovali nás. Jedna deka mala asi 5 kg, takže viac ako dve tri sme aj tak nezvládli a hoci sme spali vo vetrovkách a čiapkach, zima bola aj tak 🙂 Najstudenšie miesto pre mňa však bolo zatiaľ jazero doma na Slovensku, kde som sa kúpala v dvojstupňovej vode v decembri, pretože som túžila stať sa ľadovým medveďom, čo sa mi aj podarilo 🙂

    Vždy som sa chcela vediet okúpať v ľadovej vode. V roku 2017 sa mi to aj podarilo

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You may use these HTML tags and attributes:

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>